• Soňa Bulejčíková

      Tata a čas

      (báseň)

       

      Písali sa roky osemdesiate,

      keď sa môj tata ocitol na tomto svete.

      Bola to vraj krásna doba,

      na svete ešte nebola taká zloba.

      Ľudia navzájom viac vychádzali,

      kávu a čaj spolu popíjali,

      veľa sa navštevovali

      a do očí sa jeden druhému pozerali.

      Deti sa spolu stretávali,

      bicyklovali, zabávali a na ihrisku hry hrávali.

      Bola väčšia ochota,

      a to bola pre každého veľká hodnota.

      Rozšírilo sa do všetkých svetových strán,

      že z tatu vyrástol seriózny pán,

      a dokonca je aj vegetarián.

      Tata nemá ešte veľa rokov,

      no doba sa posunula dopredu o niekoľko skokov.

      Svet sa zmenil a my s ním,

      čas je pánom najväčším.

      Odkedy sú mobily,

      prepáčte, ale z ľudí sa už naozaj stávajú deb....

      Každý žije svojím životom,

      nepotrebuje už chodiť von s kamošom.

      Ľudia na seba žalujú,

      stále sa len sťažujú,

      medzi sebou bojujú,

      vysoké múry budujú,

      rodičia sa deťom málo venujú

      a rodiny sa rozdeľujú.

      Nepozná už brat brata,

      vraví to aj môj tata.

      Internet je dvojsečná zbraň,

      a preto za to musíme platiť daň.

      Ľudia chodia s hlavou dole,

      na dvore, v škole, dokonca aj v kostole.

      Už nehľadia jeden druhému do očí,

      všetko sa len okolo mobilu točí,

      a človek na človeka slovne útočí.

      Aj môj tata má internet rád,

      je s ním veľký kamarát,

      poriešil si aj množstvo voľných dát,

      a to už nespočítateľne veľa-krát.

      Ale! Všetko treba dobre vyvážiť,

      Pretože, keď bude neskoro, už sa to nedá zachrániť!

      Môj tata je v tom super,

      dáva tomu správny smer.

      Mobil vždy bokom dá,

      a nič sa nehrá.

      Venuje mi pozornosť,

      vraví, že som osobnosť.

      vždy sa so mnou rozpráva,

      vôkol seba úsmev rozdáva,

      a to sa mi pozdáva,

      lebo mi to silu dodáva.

      Tata je môj hrdina,

      vie to celá rodina aj dedina,

      že dôležitejšia ako internet, som pre neho ja.

      A tak človek keď vie ako čas plynie,

      mal by tomu venovať všetko úsilie.

      Jeden druhému viac priať,

      a spolu sa stretávať,

      aby človek človeka mal rád

      a nebol len s mobilom kamarát.

      Pretože už len málo chýba do konca,

      a zachrániť nás môže len náš Tvorca.

       

      "Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT."

    • Kontakty

      • Základná škola, Partizánska 6, 957 01 Bánovce nad Bebravou
      • Kancelária školy: 038/760 3424;
        Riaditeľ školy: 0908 752 511
      • Partizánska 6, 957 01 Bánovce nad Bebravou
        Bánovce nad Bebravou
        Slovakia
      • Vedúca školskej jedálne: 038/760 3862
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje