Nedávno sme písali o druhákoch zo základnej školy Partizánska a ich projekte zážitkového učenia, pomocou ktorého si priblížili život nie príliš populárnej, ale veľmi zaujímavej psovitej šelmy vlka dravého. Ich bádanie pokračovalo ďalšími zaujímavými aktivitami. Anglické prevedenie rozprávky o červenej čiapočke zožalo úspech a deti ho opakovali pri viacerých príležitostiach. Ich zanietenosť a úprimné detské srdiečka im pomohli pri písaní listov na ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia, aby zistili, prečo je iba u nás povolené poľovať na kriticky ohrozený druh živočícha. Odpoveďou bola beseda s riaditeľom odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, Ing. Jozefom Dóczym PhD., ktorý rád viedol diskusiu s dobre pripravenými žiakmi. Deti hrdo odovzdali krásny vlastnoručne vyrobený plagát, ako kampaň na ochranu vlka dravého. Nezvyčajné aktivity týchto detí oslovili aj lesoochranárske zoskupenie VLK, od ktorého dostali ďakovný list a taktiež pozvanie na netradičný výlet, a to exkurziu do lesa s výskytom spomínanej šelmy. A tak sa žiaci druhej a tretej A pod dozorom pani učiteľky Ľubky Bulíkovej a Vierky Blahovej, v spoločnosti lesnej pedagogičky Evky Trnovskej vybrali 30. mája na výlet do prírody. Na ich náročnom putovaní ich viedli sprievodcovia Miroslav Mišák a Karolína Gelatičová. Vyrazili z Fačkovského sedla, chvíľu ťažším, chvíľu ľahším terénom, raz po turistickej značke, inokedy úplne mimo nej. Prechádzali zhruba desaťkilometrovú trasu Žltou dolinou, popod Vraniu skalu, až k autobusu medzi obcami Kľačno a Vrícko. Situáciu im komplikovalo počasie. Ale ani vietor a dážď neodradili malých pátračov od hľadania toho, po čo sem prišli. Pozorovali viaceré stopy medveďa hnedého, pričom zvedavo ale s rešpektom hľadali macka vo všetkých húštinách naokolo. Ich nadšenie im ale nedovoľovalo ani len pokúsiť sa chvíľu potichu počúvať, nieto ešte zver z diaľky nevyplašiť. Taktiež narazili na medvedí trus a hrabaniská, kde sa medveď pokúšal zo zeme vyhrabať pravdepodobne osie hniezda. Dostali sa na skaly, kde údajne priviedli na svet vlci ich mláďatá a kde v súčasnosti vlci prespávajú. Mokré skaly im však nedovolili nazrieť do úkrytov a deti so sklamaným výrazom opúšťali miesto výskytu vlka. Náladu im pozdvihla malá jaskyňa neďaleko. Po výkriku „tam niečo je!“ pracovala ich fantázia až natoľko, že dokonca počuli „niekoho vo vnútri dýchať“. Čo tam bolo, sa však už nedozvieme. Ku koncu trasy objavili aj zopár stôp znehodnotených časom a dažďom, ktoré teoreticky mohli patriť nejakej vlčej labke. Po takmer štvorhodinovej ceste náročným terénom, kedy nebol čas piť, jesť, hrať sa ani opekať, ako si pôvodne naplánovali, s obrovskou radosťou privítali autobus. Zabudli aj na spoločnú fotku. Zablatení, unavení a hladní vybalili v autobuse batôžky od starostlivých mám a s veľkou chuťou pojedli čo v nich objavili. Veľká vďaka patrí všetkým tým, čo umožnili deťom prežiť krásne dobrodružstvo pri spracovávaní ich projektu.
Exkurzie sa zúčastnili žiaci 3.A a 2.A triedy zo ZŠ Partizánska spolu so sprievodcom z lesoochranárskeho združenia VLK.
Na dlhej, viac ako 10 km trase, žiaci pozorovali stopy medveďa a vlka, pozorovali vlčí úkryt. Všetky pozorovania sme starostlivo nafotili, pozrite si to v našej fotogalérii!
.jpg)
