Vážení rodičia, kolegovia, milí žiaci!
Dovoľte, aby som sa Vám touto cestou prihovoril. Je to už viac ako dva týždne, čo sa školské brány našej školy zatvorili. S odstupom času môžeme konštatovať, že to bolo vtedy to najsprávnejšie rozhodnutie a bánovské základné školy k nemu prikročili medzi prvými na Slovensku. Situácia, v ktorej sme sa ocitli je však pre nás všetkých v každom ohľade novou. Nepripravení sme hľadali čo najlepšie riešenia v týchto ťažkých chvíľach, uvedomujúc si, že vyučovací proces ako sme ho doteraz poznali je na dlhé týždne preč. My učitelia a verím, že aj žiaci, si uvedomujeme, že neprežívame prázdniny. Realizácia výchovnovzdelávacieho procesu bez priameho osobného kontaktu s našimi žiakmi a rodičmi je pre nás častokrát ťažšia ako bežné vyučovanie, v ktorom je každý z nás, takpovediac, doma. Usilujeme sa vybrať si z dostupných komunikačných a výukových kanálov tie správne, aby sme mohli ďalej pracovať s našimi žiakmi a spoločne dosahovať vytýčené ciele. A pritom sa učíme za pochodu. Za vedenie školy môžem povedať, že sa teším, keď pri kontrolnej činnosti zisťujem, že učiteľom sa darí nachádzať cesty k svojim žiakom využívajúc pritom rozmanité edukačné a komunikačné portály, messenger, skype, edupage, virtuálnu knižnicu, datakabinet, digitálnu knižnicu a iné. Dôležitá je však aj správna miera. Tu chcem požiadať kolegov a kolegyne, aby ešte viac ako inokedy zohľadňovali zásadu primeranosti a brali do úvahy osobitosť situácie, v ktorej sa my, ale aj celá spoločnosť nachádzame. Veď rodiny sa dnes boria s celým množstvom problémov a vyučovací proces ich dieťaťa je len jedným z nich. V každom prípade však chcem vysloviť veľké „ĎAKUJEM“, drahí kolegovia a kolegyne, za tvorivý, aktívny a iniciatívny prístup, ktorý k svojim povinnostiam máte. Vážení rodičia, chcem sa aj Vám touto cestou POĎAKOVAŤ, že ste nám učiteľom nápomocní pri dištančnej edukácii a že ste svojim deťom v týchto časoch oporou. Chápem, že ste niekedy znepokojení množstvom úloh a školských povinností, s ktorými ste v týchto dňoch konfrontovaní. Rád by som Vás ale poprosil o dôveru a podporu. Všetko, čo ako pedagógovia robíme, robíme s najlepším úmyslom v snahe zachovať kontinuitu školského života tak, aby boli dopady prerušeného vyučovania čo najmenšie a aby sme mohli bez problémov pokračovať, keď to situácia dovolí. Je isté, že toto obdobie je len prechodné a spoločne ho prekonáme. Nestresujme a neznepokojujme sa preto pri každom náznaku neúspechu - nevyriešenej úlohe, zle vypočítanom príklade J. V súčasnosti preberáme omnoho dôležitejšie učivo - jeho súčasťou sú lekcie trpezlivosti, vzájomnej podpory, spolupatričnosti, empatie, disciplíny, či zodpovednosti. A toto je jasné aj nám učiteľom. Napokon sa chcem prihovoriť aj Vám, milí žiaci. V prvom rade chcem povedať, že nám veľmi chýbate. Pre riaditeľa je málo vecí smutnejších, ako prázdna škola. Musíme však vydržať a ďalej plniť svoje občianske aj školské povinnosti. Uvedomujem si, že to s nami nemáte vždy ľahké a niekedy cítite, že je toho na Vás veľa. Verím však, že s pomocou svojich učiteľov všetko zvládnete. Chcem Vás poprosiť, aby ste sa na nich s dôverou obracali a zároveň Vás ubezpečujem, že v nich nájdete chápavých partnerov.
Stojme v týchto časoch pri sebe a držme si vzájomne palce. Pozdravujem Vás a želám všetko dobré. Dávajte na seba pozor!
Ján Lobotka, riaditeľ školy