Žiaci 8. a 9. ročníka navštívili v rámci Dňa obetí holokaustu a rasového násilia koncentračné tábory v Osvienčime. Auschwitz sme prešli so sprievodcom celý. Videli sme baráky, v ktorých väzni žili - živorili, kde a ako tvrdo pracovali, kobky, v ktorých boli trestaní a umučení na smrť. V niektorých budovách sme mali možnosť vidieť osobný majetok väzňov – kufre, okuliare, topánky, riad, zubné kefky, protézy, dokonca vlasy, z ktorých vyrábali koberce a rohože. Veľké emócie žiakov bolo cítiť v plynovej komore, kde bolo zabitých neuveriteľné množstvo ľudí, mužov, žien i detí. Druhý koncentračný tábor Birkenau je omnoho väčší, a však nezachovalo sa tam veľa historických prameňov, pretože ho pred príchodom Sovietskej armády nacisti zničili. Zostalo tam niekoľko drevených barakov, zrúcaniny plynových komôr a vstupná brána s koľajnicami po ktorých prichádzali vlaky s miliónmi väzňov. Je nepochopiteľné, ako mohli byť ľudia takí bezcitní, bez štipky svedomia a viny a páchali také zverstvá na iných ľuďoch.
Najlepšie naše dojmy vystihujú slová Petry Omilákovej: „Je to zážitok na celý život. Nechápem ako to ľudia mohli robiť. Veď nacisti považovali zabíjanie za „prácu.“ Na takej strave, akú mali väzni, by som neprežila ani týždeň. Myslím si, že aj zvieratá mali viac práv ako Židia. Prečo si mysleli „esesáci“, že sú niečo viac ako Židia? Určite, keď budem dospelá a budem mať deti, tak ich tam zoberiem, aby videli a spoznali, čo dokáže nenávisť, rasizmus a pohŕdanie človeka človekom. Mali by sme si vážiť hodnoty ľudského života. uvedomiť, akí sme šťastní, že žijeme v slobodnej dobe...“